Život Prešova
online
online
Rukopis z Akkry nesie posolstvo
14.05.2013 Bratislava
Bratislava (TASR) - „Najhroznejšia zo zbraní je slovo.“ Tak uvádza vydavateľstvo Ikar na trh ďalšiu novinku brazílskeho majstra Paula Coelha.
Na egyptskom území našiel anglický archeológ rukopis v arabčine, hebrejčine a latinčine, ktorý nás zavedie do Jeruzalema v roku 1099. Tento papyrus zachytáva udalosti jedného večera, aby vyrozprával príbeh nie tohto slávneho mesta, ale ľudí, ktorí v ňom žili.
Na nádvorí, kde pred niekoľkými rokmi súdili Krista, sa tesne pred vpádom križiakov stretli kresťania, židia i moslimovia a spoločne si vypočuli gréckeho učenca menom Kopta. Ten si je veľmi dobre vedomý moci slova, a tak v predvečer vopred prehraného boja občanov Jeruzalema upokojuje a presviedča ich o tom, že križiaci „môžu zničiť mesto, ale nepodarí sa im skoncovať s tým, čo nás naučilo.“ Je presvedčený, že to, čo im mesto dalo, sa zachová naveky práve v podobe slova - ich príbeh sa bude tradovať z generácie na generáciu.
Samotný príhovor Gréka je rozdelený na 20 kázní, v ktorých sa snaží prítomným vysvetliť, že hodnota naplneného života sa skrýva v skúsenostiach, poznaní múdrosti a pravdy. Občania mu kladú otázky a on odpovedá. Napomína a vyzýva na lepší život. Dodáva odvahu. Ľudia sa pýtajú na samotu, krásu, strach zo zmeny, úspech, zázraky, oddanosť či priateľstvo a on sa im snaží na príkladoch z jednoduchého života priblížiť význam každej ľudskej činnosti, každého ich pocitu alebo javu, ktorý si nevedia vysvetliť. Rozpráva im o prekonávaní prekážok a hľadaní príležitostí, no na svet sa pozerá inak ako sme zvyknutí.
„Samota nie je neprítomnosť spoločnosti, ale okamih, keď sa naša duša s nami slobodne rozpráva a pomáha nám pri životných rozhodnutiach.“
Spoločným motívom Koptových kázní je láska ako samotná podstata bytia, ako sila, ktorá všetko ťahá vpred, ako energia, ktorá drží všetko pri živote. Spojitosť s láskou dokáže tento Grék nájsť naozaj všade – v príprave jedla, v honbe za úspechom i v putovaní po púšti na chrbte ťavy. Prítomných nabáda k láske každým jedným podobenstvom.
„Ľúb. Nehovorím len o láske k druhému človeku. Ľúbiť znamená byť pripravený na zázraky, výhry aj prehry, na všetko, čo sa prihodí každý deň, ktorý nám bolo určené stráviť na tejto Zemi. Ľúb. Lebo ty prvý z toho budeš mať osoh – okolitý svet ťa odmení...“
Kniha sa číta ľahko, ak ste, pravdaže, s Coelhom naladení na rovnakej vlne optimizmu a otvorení novému pohľadu na svet. A ak ju chcete dočítať do konca, mali by ste v tomto optimizme aj vytrvať. V opačnom prípade sa vám všetky myšlienky postupne zlejú do jednej a prestanete tomu veriť, pretože to znie až príliš ideálne. Treba uznať, že podobenstvá gréckeho učenca pripomínajú hodnoty, na ktoré ľudia možno už zabudli. A s trochou nadsázky možno uznať aj to, že ak by sa im venovala patričná pozornosť, mohli by spôsobiť nápravu celého chorého ľudstva. Ale veď aj lieky treba dávkovať postupne. Inými slovami, je badateľné, že autor chcel toho povedať veľmi veľa a naraz. Či to však stálo za ten risk, už posúďte sami.
Rukopis z Akkry od Paula Coelha sa venuje viacerým oblastiam každodenného života, jedno však majú spoločné – posolstvo, ktoré vystihuje veta: „Najväčším cieľom života je ľúbiť.“ S miernym pátosom by sa dalo povedať, že tento rukopis ukrýva návod na život v mene lásky.
Autor recenzie: Lucia Kériová
Na egyptskom území našiel anglický archeológ rukopis v arabčine, hebrejčine a latinčine, ktorý nás zavedie do Jeruzalema v roku 1099. Tento papyrus zachytáva udalosti jedného večera, aby vyrozprával príbeh nie tohto slávneho mesta, ale ľudí, ktorí v ňom žili.
Na nádvorí, kde pred niekoľkými rokmi súdili Krista, sa tesne pred vpádom križiakov stretli kresťania, židia i moslimovia a spoločne si vypočuli gréckeho učenca menom Kopta. Ten si je veľmi dobre vedomý moci slova, a tak v predvečer vopred prehraného boja občanov Jeruzalema upokojuje a presviedča ich o tom, že križiaci „môžu zničiť mesto, ale nepodarí sa im skoncovať s tým, čo nás naučilo.“ Je presvedčený, že to, čo im mesto dalo, sa zachová naveky práve v podobe slova - ich príbeh sa bude tradovať z generácie na generáciu.
Samotný príhovor Gréka je rozdelený na 20 kázní, v ktorých sa snaží prítomným vysvetliť, že hodnota naplneného života sa skrýva v skúsenostiach, poznaní múdrosti a pravdy. Občania mu kladú otázky a on odpovedá. Napomína a vyzýva na lepší život. Dodáva odvahu. Ľudia sa pýtajú na samotu, krásu, strach zo zmeny, úspech, zázraky, oddanosť či priateľstvo a on sa im snaží na príkladoch z jednoduchého života priblížiť význam každej ľudskej činnosti, každého ich pocitu alebo javu, ktorý si nevedia vysvetliť. Rozpráva im o prekonávaní prekážok a hľadaní príležitostí, no na svet sa pozerá inak ako sme zvyknutí.
„Samota nie je neprítomnosť spoločnosti, ale okamih, keď sa naša duša s nami slobodne rozpráva a pomáha nám pri životných rozhodnutiach.“
Spoločným motívom Koptových kázní je láska ako samotná podstata bytia, ako sila, ktorá všetko ťahá vpred, ako energia, ktorá drží všetko pri živote. Spojitosť s láskou dokáže tento Grék nájsť naozaj všade – v príprave jedla, v honbe za úspechom i v putovaní po púšti na chrbte ťavy. Prítomných nabáda k láske každým jedným podobenstvom.
„Ľúb. Nehovorím len o láske k druhému človeku. Ľúbiť znamená byť pripravený na zázraky, výhry aj prehry, na všetko, čo sa prihodí každý deň, ktorý nám bolo určené stráviť na tejto Zemi. Ľúb. Lebo ty prvý z toho budeš mať osoh – okolitý svet ťa odmení...“
Kniha sa číta ľahko, ak ste, pravdaže, s Coelhom naladení na rovnakej vlne optimizmu a otvorení novému pohľadu na svet. A ak ju chcete dočítať do konca, mali by ste v tomto optimizme aj vytrvať. V opačnom prípade sa vám všetky myšlienky postupne zlejú do jednej a prestanete tomu veriť, pretože to znie až príliš ideálne. Treba uznať, že podobenstvá gréckeho učenca pripomínajú hodnoty, na ktoré ľudia možno už zabudli. A s trochou nadsázky možno uznať aj to, že ak by sa im venovala patričná pozornosť, mohli by spôsobiť nápravu celého chorého ľudstva. Ale veď aj lieky treba dávkovať postupne. Inými slovami, je badateľné, že autor chcel toho povedať veľmi veľa a naraz. Či to však stálo za ten risk, už posúďte sami.
Rukopis z Akkry od Paula Coelha sa venuje viacerým oblastiam každodenného života, jedno však majú spoločné – posolstvo, ktoré vystihuje veta: „Najväčším cieľom života je ľúbiť.“ S miernym pátosom by sa dalo povedať, že tento rukopis ukrýva návod na život v mene lásky.
Autor recenzie: Lucia Kériová
0
www.ZIVOTPO.sk
